Keď má pes (mačka) naklonenú hlavu nabok
Jedným z problémov, s ktorým sa stretávame u nás v ambulancii je, že pes (mačka) nosí hlavu naklonenú nabok, prípadne nie je schopný udržať rovnováhu a neustále padá na jednu stranu. Prečo je možné takýto stav pozorovať u svojho psa alebo mačky ? Aké to má príčiny ?
Tento stav, keď má psík naklonenú hlavu na jednu stranu sa odborne volá vestibulárny syndróm. Dochádza tam k poruche rovnovážneho ústrojenstva, ktorého časť sa nachádza vo vnútornom uchu a časť ešte hlbšie, preto psík môže padať na postihnutú stranu, má tendenciu rolovať sa po zemi, môže mať nystagmus, čo sú abnormálne trhavé pohyby očí, niekedy sa môže k tomu pridružiť aj obrna niektorých hlavových nervov (napr. tvárového alebo trojklanného nervu). Psík potom viacej slintá, má poklesnutý dole aj pysk, môže mať dokonca problémy s prehĺtaním krmiva. To isté platí aj pre mačky.
Veterinár ako prvé vyšetrí uši psa, skontroluje, či tam nie je zápal vonkajšieho zvukovodu, či bubienky, ktoré oddeľujú vonkajšie ucho od stredného, sú celistvé. Ak je bubienok perforovaný (prasknutý), je nutné urobiť rentgenologické vyšetrenie lebky na potvrdenie alebo vylúčenie zápalu stredného ucha.
Potom prichádza na rad vyšetrenie očí a základné neurologické vyšetrenie. Na očiach sledujeme prítomnosť nystagmu (abnormálneho trhavého pohybu očí), ktorý môže byť horizontálny, vertikálny alebo rotatórny. To znamená, že oči sa môžu abnormálne pohybovať v rôznych smeroch a vyhodnotenie, v akom smere sa pohybujú (buď rýchlo hore a dole - vertikálny nystagmus, zo strany na stranu – horizontálny nystagmus alebo rýchlo okolo celej osy – rotatórny nystagmus) pomôže veterinárovi v určení možnej príčiny daného stavu.
Posledné, načo sa treba zamerať je dôkladné neurologické vyšetrenie. Psík, ktorý trpí vestibulárnym syndrómom, môže mať proprioreceptívne deficity, najčastejšie na postihnutej strane. V ľudskej reči to vlastne znamená, že jeho končatiny si nedokážu uvedomiť svoju polohu voči zvyšku tela. V praxi to vyzerá tak, že ak psíkovi zohnete spodnú časť labky smerom dozadu, jeho telo si neuvedomí, že normálne to tak byť nemá a nedokáže ju vrátiť späť do pôvodnej polohy alebo ak sa to psíkovi aj podarí, trvá to oveľa dlhšie ako u normálneho zdravého psa. Ďalším neurologickým príznakom je ataxia, čo je nekoordinovaná chôdza.
Vestibulárny syndróm môže byť periférny (ku ktorému dochádza najčastejšie v dôsledku poškodenia vnútorného ucha) alebo centrálny (kedy dochádza k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy). Periférny je oveľa častejší, trpí ním väčšina pacientov a našťastie je to práve ten, ktorý je oveľa jednoduchšie riešiteľný. Rozlíšenie, či ide o centrálny alebo periférny problém je práve na veterinárovi, ktorý to zistí podľa vyššie spomínaných vyšetrení uší, očí a neurologického vyšetrenia.
Dve najčastejšie príčiny periférneho vestibulárneho syndrómu u psov :
- Zápal stredného/vnútorného ucha - pes má väčšinou infekciu vonkajšieho zvukovodu, kedy dôjde k prasknutiu bubienka a prestúpeniu infekcie do stredného alebo dokonca až vnútorného ucha. Problém sa rieši dôkladným vyčistením ucha + podávaním liekov - anitibiotík alebo antimykotík (podľa toho, či je príčinou kvasinková alebo bakteriálna infekcia). Je potrebné sa pripraviť nato, že liečba môže trvať 4-6 týždňov . Pri zápale stredného ucha je možné niekedy u psov pozorovať aj tkzv. Hornerov syndróm, čo je skupina týchto štyroch príznakov (mióza – zúženie zorničky, ptóza – pokles horného viečka, enoftalmus – zapadnutie oka hlbšie do očnej štrbiny, protrúzia tretieho viečka – vysunutie tretieho viečka, ktoré za bežných okolností nie je veľmi viditeľné).
- Idiopatický vestibulárny syndróm u starších psov – ide o problém, kedy presnú príčinu nepoznáme. Vyskytuje sa u geriatrických pacientov, príznaky vyzerajú veľmi dramaticky, pes môže vracať, padať na stranu, byť neschopný chôdze, niekedy sa nevie sám ani najesť a napiť, kvôli tomu, že vôbec neudrží rovnováhu. Napriek tomu, že príznaky sú také dramatické, tento stav sa zlepšuje sám veľmi rýchlo v priebehu 24-48 hodín. Nutná je hlavne podporná terapia – lieky proti vracaniu, niekedy infúzna terapia alebo asistované pitie či kŕmenie. Žiaľbohu tento stav sa môže aj opakovať a niektorí psíkovia majú už doživotne hlavu mierne naklonenú na jednu stranu.
Medzi menej časté dôvody vestibulárneho syndrómu patria:
- hypotyreóza - nedostatočná funkcia štítnej žľazy
- trauma/úraz/cievna príhoda
- vrodený vetibulárny syndróm vyskytujúci sa u mačiatok a šteniatok do 3 mesiacov veku
- alebo u mačiek časté polypy vyskytujúce sa v nosohltane
Ak Váš psík trpí týmto problémom, dohodnite si u nás termín vyšetrenia, radi mu pomôžeme.